Dievčatko pripravovalo vianočný darček.Balilo škatuľku do veľmi drahého zlatého papiera. Použilo ho neprimerane veľa a k tomu pridalo množstvo všelijakých ozdôb a farebnej stužky.
Čo to robíš? vyčítal jej príkro otec. Toľko papiera vyjde na zmar. Vieš, koľko to stojí?
Dievčatko si škatuľu pritlačilo k srdcu a so slzami v očiach sa stiahlo do kúta.
Na Štedrý deň pricupkalo k otcovi ako vtáčatko a podalo mu škatuľu v zlatom papiery ako dar.
To je pre Teba ocko zašepkala. Otec znežnel. Bol asi pritvrdý. Veď to bol darček preňho. Pomaly rozviazal stužku, trpezlivo rozbaľoval zlatý papier a pomaličky, pomaličky otvoril škatuľu. Bola prazdna!
Nepríjemné prekvapenie roznietilo jeho výbušnosť:
To si premárnila všetok papier a stužky, aby si zabalila prázdnu škatuľu?!
Dievčatku slzy opäť zaplavili očká: Ale, ocko, škatuľa nieje prázdna. Vložila som do nej milión božtekov!
Veselé Vianoce Vám praje Michaela
